branucho

l „O básni“ s k e Báseň je opravený výtlk na srdci blčiaci žltý mužík v oku planúci pavučinka na prilbe z orecha cesta prstov po hlave, čo vrabčie hniezdo zanechá veselý rad kvapiek rosy „výsadkári očí“ stotina sekundy vo vzduchu, keď radosťou vyskočíš ticho medzi údermi srdca keď domček […]

Majster Realita …konečne! posledná cigareta posledný ohorok dňa po jednej ich dusil …zavŕzgala stolička … tma … ticho pri otvorenom okne nocou vetrá Pán tmy a zákerne čuší do nového rána zhasína svetlá snom zapálených duší

„Voľnomyšlienkar“ Siahame ďalej ako staviame ploty niekto sa pri ich výstavbe náramne potí niekto v povetrí beztrestne poletuje a robí dobre pokiaľ vietor duje, pomedzi tuje zakiaľ môže nech si lieta lebo v dnešnej dobe ploty letia…

„VEĽKÉ PALCE NA NOHÁCH“ Mám horúci dych a veľké palce na nohách, a nechce sa mi baviť o minulých dobách, chcem dobývať svet básňami, zalepiť slepým ústa plesňami, nech nešíria demagógie, svoje bludy, medzi nás a slušných ľudí. Chcem prostredníctvom palcov ukázať, akým smerom sa má svet uberať, že nie moc, […]

Keď Vám ruku dokúšem Keď mi iní druh ruku dokúše, potom vám s ňou ukážem, smer, ktorým sa treba uberať, smer k bráne hviezdovej. Sám s popolníkom, ohorok v ňom zadusím, vezmem kefku zubkovú, k bráne hviezdovej sa vypravím. Chcem iné svety vidieť, voňať trávy, kvety, plno detí, radostí, jesť jemné mäsko bez kostí. Veľké […]

Pupok sveta Môj pupok zvažuje sa smerom dole leje sa na blízke pole hladí liatím steblá, kvety sem tam hrudu zeme hnieti láska srnča starým srnám poteší ich pláva inam privlní, sa k dubom starým cestou mláďa líšky zdraví už ho tiene dubov hladia priplazí sa koža hadia machom hebkým cestu razí pritúlia sa všetci plazy chrobač jemne škrabká kožu […]

Nepotrebujem Nepotrebujem vodu, aby som sa napil, nepotrebujem tlakový hrniec, aby som paril, nepotrebujem hlavu, aby som myslel, nepotrebujem krk, aby som visel, nepotrebujem luk, aby som vystrelil, nepotrebujem cirkev, aby som v Boha veril, nepotrebujem sex, aby som orgazmus mal, nepotrebujem majetky, aby som sa človekom stal.

Páchnem? … spláchnem… Sme len povrchní hltači prázdnota v skriniach nevidíme pred seba cieľ beží v sviniach cenné meníme za bezcenné na nič nie je čas na deti kričíme bezcieľne keď strácame hlas v neistých istotách hladíme choré egá staviame zábrany ako kocky z lega tupo sa ženieme za pašou vpred na alarm nedbáme […]

Ježiš odpúšťa …padajú popadané vety na duše kvetín. Z tých viet strach! Sedem ráz, nás zniesla stráž, na ôsmi kričí poplááách! Dotkla sa veta, duše sveta, …a pichá, páli Na oltári – obeta pre Boha! pre Boha? pre […]

Návrat domov Bol som dlho preč, blúdil som svetom, za bezoblačných nocí, tvoril som sny deťom, za bezoblačných nocí, vídal som ich tváre, pod ochranou Matky, usmievavé, hravé. Bol som dlho preč, naprieč oblohou lietal som s vetrom, bez pyžama v trenkách a s hrubým svetrom, v šere rán kúpal som sa v jagavej rose, miloval som jemné kvapky […]

Božie deti Od pradávna je ľudskou snahou, vyrovnať sa „Bohom“, i keď postavou malou, rôznymi podvodmi, vysokým podpätkom, snažiť sa podobať snáď asi vo všetkom. Modelovať, meniť svet, na obraz svoj, zo seba vytvárať nesmrteľný stroj, udávať tempo životu, prírode, pri veľkých nešťastiach, tváriť sa nevinne. […]

Sen Keď v noci oknom pavúk beží, a v záhrade pofukuje vánok svieži, na mesiac kuviká zobáčik kuvika, sen sa mliečnej cesty potichu dotýka. Putuje priestorom oblohy nočnej, otvára s praskotom bránu od zárubne mocnej, potom prešmykne odhalenou škárou, od brány spustí sa bláznivou dráhou. Putuje krajmi medových vôní, odkrýva haluzie tajomných […]

Popruhy dolu Zacítil som vravu kvetín, v smere ktorým práve letím, pod sebou vidím zlaté klasy „budeme pristávať“ mozog hlási. Dosadnem bezpečne na miesto vôní, v strede tej nádhery, lúka si tróni, na lúke milión jagavých krás, odrazu začujem tenučký hlas. Daj dole popruhy vyzleč si veci, k hlasu sa pridajú snáď asi všetci, skafander […]

„Erupcia“ Chcem byť váš pekný deň, chcem baretku, slamený klobúk, iný sen. Chcem pretkať nite zlatom, vlhkú slinu zmiešať s blatom, natrieť sa ním a ponoriť sa do hĺbok. Bozkami pobozkaný, tiecť, vlniť sa, chvieť, teplo do tela vtrieť. Zavesený na klinec, odzvoniť začiatok, nie koniec. Po lúke zelenej v zelenom […]

„Roztrhaj kalendár!“ Dnes padám na tvár, ústami hlinu naberám, neviem kedy slnko svieti, nechcem sa vzdať objatia kvetín. Mesiac zasa nohy zdvíha, v povetrí sa mihla kryha, seno v diaľke rozvoniava, pri potlesku vztlela tráva. Vily v noci tanečnice, objímajú slnečnice, zrnká lúpu, hádžu vtákom, v poradí už neviem akom. Vráťme sa […]