branucho

„Erupcia“

Chcem byť váš pekný deň,

chcem baretku, slamený klobúk, iný sen.

Chcem pretkať nite zlatom,

vlhkú slinu zmiešať s blatom,

natrieť sa ním a ponoriť sa do hĺbok.

Bozkami pobozkaný,

tiecť, vlniť sa, chvieť,

teplo do tela vtrieť.

Zavesený na klinec,

odzvoniť začiatok, nie koniec.

Po lúke zelenej v zelenom utekať,

neviditeľný a viditeľný

s trávou sa tváriť

semená pripravovať na jar variť.

Trieskať ako oceán,

vlnou pobrežie meniť.

Len v láskavú lásku veriť,

nehou loďku húpať,

vo večnosti a nekonečnosti,

hriešne telo kúpať.

Teplo láska zvíťazí,

prekusne  lačný tieň,

radosťou očarený,

roztiahneš pery

pre chvíľkovú chvíľu vybuchneš.