branucho

Pupok sveta

Môj pupok zvažuje sa smerom dole

leje sa na blízke pole

hladí liatím steblá, kvety

sem tam hrudu zeme hnieti

láska srnča starým srnám

poteší ich pláva inam

privlní, sa k dubom starým

cestou mláďa líšky zdraví

už ho tiene dubov hladia

priplazí sa koža hadia

machom hebkým cestu razí

pritúlia sa všetci plazy

chrobač jemne škrabká kožu

ježkovia sa pridať môžu

vtákov k pupku zvolávajú

pestrým perím dúhu hrajú

peruťami mávnu k bruchu

chladia povrch, kričím juchúúú

papradím sa ženie vpred

huby v lese túži trieť

takto s chuťou láskať les

velikánskym bralom liezť

objať bruškom moria zem

všetko doňho spratať chcem

putovanie bruška lásky

utrie slzy, zmaže vrásky

postupne a nemusí to byť hneď

objíme tvory, pohltí  svet.