branucho

Návrat domov

Bol som dlho preč, blúdil som svetom,

za bezoblačných nocí, tvoril som sny deťom,

za bezoblačných nocí, vídal som ich tváre,

pod ochranou Matky, usmievavé, hravé.

Bol som dlho preč, naprieč oblohou lietal som s vetrom,

bez pyžama v trenkách a s hrubým svetrom,

v šere rán kúpal som sa v jagavej rose,

miloval som  jemné kvapky stekajúce po nose.

Bol som dlho preč a šantieval so všetkými živými tvormi,

no v poslednom čase tuším, vychádzam z formy,

nedokážem pozdraviť trávu, kvety,

nedokážem stvoriť v mysli  láskavé vety.

Bol som dlho preč a stratil som reč s Matkou,

netuším čo deje sa s mojou kožou hladkou, ,

ťaží ma, sadá mi na dušu ťažoba sveta,

hanbím sa, keď mi do očí  pozerá dieťa.

Bol som dlho preč, stránia sa ma zvieratá, rastliny,

bol som dlho preč, necítim už dotyk jediný,

bol som dlho preč, zostalo len ticho a tma,

bol som dlho preč, už nepohladí ma bytosť jediná.

Bol som dlho preč a možno to bol len temný sen,

bol som dlho preč, trápim sa, nespím preň,

bol som dlho preč, začínam znova, od piky,

bol som dlho preč a… ucítil som letmé dotyky!

Vrátil som sa späť,  už nechcem ísť nikam!

vrátil som sa späť, na láskavé dotyky zľahka  zvykám,

vrátil som sa späť,  teším sa s Matkou,

vrátil som sa späť, prebúdzam sa šťastný, pri vás s kožou hladkou…